FLORBALPORTAL Najväčší Slovenský florbalový portál

Svojimi výkonmi zaujala trénerov reprezentácie v minulosti. Postupom času sa z florbalovej scény vytratila. Po dlhšej prestávke je opäť tu. Dominika Štefániková začala svoje kroky florbalom písať v Prešove. Dnes zarezáva v českom extraligovom celku Brno Židenice. Počas IFF víkendu bola Slovenka aj v drese súpera našej reprezentácii v Nitre. S Dominikou sme sa po jej adaptácii v Brne zastavili na spoločný rozhovor.

V Prešove začínali tvoje florbalové kroky, ako na to spomínaš?

S florbalom som tam začala s nástupom na gymnázium a prakticky som pri ňom ostala až do maturity. Na začiatku sme hrávali len na školských turnajoch, posledné tri roky extraligu. Za tie roky mám veľa zážitkov a pekných spomienok, za ktoré vďačím najmä mojim spoluhráčkam, ale aj trénerom.

FBC Mikuláš Prešov bol poslednou zastávkou pred Brnom. Rozhodovala si sa či budeš doma alebo vonku hrať?

Samozrejme, že som sa rozhodovala, čo ďalej. Hrať doma bolo trošku nereálne vzhľadom na vzdialenosť medzi Prešovom a Brnom. Musím sa priznať, že som uvažovala aj nad možnosťou, že s florbalom skončím úplne a budem sa venovať len škole. Nakoniec som sa však rozhodla pokračovať a oslovila som Židenice, ktoré sú jediným z účastníkov ženskej extraligy pôsobiacim v Brne. Teraz som veľmi rada, že som sa rozhodla práve takto.

Pred odchodom do Židenic si mala herný výpadok ako sa ti naskakovalo späť do florbalu?

Tak po prvom tréningu som sa nemohla dva dni ani pohnúť. Pol roka som prakticky nedržala hokejku v rukách a ani som neabsolvovala letnú prípravu, takže mám čo doháňať. Tiež si musím zvykať na nový herný systém, ktorý je tu úplne iný ako bol u nás, ale myslím, že sa to s každým zápasom pomaly zlepšuje.

Židenice vyjadrili spokojnosť s tvojim príchodom, si aj ty spokojná?

Áno, som veľmi spokojná a mám aj väčšiu motiváciu. Predsa len český florbal je trošku na inej úrovni ako slovenský, hra je oveľa rýchlejšia, baby sú na tom o mnoho lepšie fyzicky aj technicky a vekový priemer v tíme ani nie je 17 rokov, čo je na Slovensku celkom bežné.

Ako ťa prijali baby a nový kolektív?

Kolektív je veľmi dobrý, s babami si rozumieme a stretávame sa aj mimo ihriska. Florbal teraz vypĺňa väčšinu môjho voľného času, tak som rada, že je to práve s nimi. Navyše mám aj spoluhráčku zo Slovenska Lucku Kotlebovú a prednedávnom k nám prišla aj Emma Jurkovičová, ktorá ale zatiaľ hráva za B-čko, lebo toho má veľa v škole. A najnovšia posila je z Ruska, takže to máme také multikultúrne.

Škola je prednejšia asi ako florbal, ako sa to dá stíhať skĺbiť spolu?

Škola pre mňa vždy bola, je aj bude najväčšou prioritou, pretože florbal ma nikdy živiť nebude. Študujem tu medzinárodné vzťahy a európske štúdiá, čo je skôr teoretický odbor, takže mám veľa povinného čítania, ale v škole moc času nestrávim. Som v prvom ročníku a skúškové obdobie ešte nezačalo, zápočtové testy zvládam, takže zatiaľ nie je žiadny problém. Uvidíme, čo bude ďalej, ale urobím všetko pre to, aby som sa florbalu mohla venovať naplno.

Židenice nie je celok v čele tabuľky, aké ambície majú v tíme aj po tvojom príchode?

Určite najväčšou ambíciou je dostať sa do play-off. Tímy v druhej polovici tabuľky sú viac menej vyrovnané a šancu má každý. Musíme zabrať a pozbierať čo najviac bodov. Myslím, že nám pomôže aj kondičná príprava, ktorá by mala začať v najbližšom období.

Počas IFF víkendu si sa predstavila na prípravnom zápase proti Slovensku. Ako si vnímala tieto zápasy?

Keď som sa dozvedela, že pôjdeme hrať na Slovensko, veľmi som sa tešila. Pred tým víkendom, ale prišli zranenia a choroby a takmer polovica báb ostala doma. Nakoniec sme museli byť doplnené B-čkom, aby sme vôbec mohli hrať na dve päťky. Myslím, že keby sme boli v plnej zostave, výsledky by vyzerali trochu inak. Každopádne zápasy boli dobré, samozrejme, že chcela som vyhrať, hoci v takej oklieštenej zostave to naozaj nešlo, ale aj tak som rada opäť po dlhom čase videla niektoré dievčatá.

Čo ty a tvoja reprezentačná kariéra?

Tá skončila už pred dvoma rokmi a v súčasnosti mám iné priority. Samozrejme, že pre každého športovca je česť, keď môže reprezentovať svoju krajinu. Myslím si ale, že podmienky aké na Slovensku sú, tomu skôr uberajú na atraktivite.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov.